Planta permanente

Ezequiel Radusky sa už vo svojom celovečernom debute Los dueños (2013) zaoberal problémami, ktoré sa týkajú protikladu medzi ľuďmi z rôznych sociálnych vrstiev, kde priestor určuje ich identitu a zároveň funguje ako možné miesto konfliktu. Vo filme Planta permanente prístup k stratégii moci, ktorú vystavujú v závislosti od toho, kto ich ovláda a presadzuje, ide do konečných dôsledkov, aby ukázal, do akej miery sme väzňami našich pomerov.

Synopsa: Lila a Marcela vždy pracovali ako upratovačky v štátnej agentúre. Poznajú jej zákutia ako nikto iný a vymysleli si spôsob, ako si zarobiť na živobytie - a sen - prevádzkovaním úplne neregulárnej jedálne v opustenom kúte budovy. Časy sa však menia: prichádza nová riaditeľka - so svojím cynickým prístupom a prázdnymi sľubmi - a s ňou prichádza zatvorenie jedálne a vlna prepúšťania, ktorá narúša neistú rovnováhu života v štáte a mení každodennú prácu na boj o prežitie.