Zlatý vek židov v Al-Andaluse
Tento projekt nám ponúka jedinečný pohľad na tisícročnú históriu židovských komunít na Pyrenejskom polostrove, ktoré boli od roku 845 n. l. až do 15. storočia integrálnou súčasťou arabského sveta v Stredomorí.
Výstava vyzdvihuje prítomnosť a význam judeoandalúzskych komunít od ich peninsulárnych počiatkov až po ich rozptýlenie po celom stredovekom Stredomorí. Cieľom výstavy je uspokojiť rastúci dopyt verejnosti po informáciách o tejto komunite.
Výstava vysvetľuje, ako sa v priebehu dejín židovský a moslimský svet intenzívne a plodne preplietali v tkanive arabskej kultúry. Hoci sa označenie „arabskí Židia“ môže na prvý pohľad zdať protirečivé, židovská komunita žijúca na islamských územiach predstavovala vetvu Židov dnes známych ako „mizrahíni“, teda „východní“. Vždy sa kultúrne a spoločensky cítili vzdialení od európskych „aškenázskych“ Židov, no zároveň sa cítili plne arabskí. Ich jazyk, ich melódie, ich kulinárske recepty – skrátka celý ich sociokultúrny svet – bol arabský: židovská identita na tomto území bola preniknutá arabskou kultúrou. Islamský svet vždy zaručoval slobodu vyznania monoteistickým náboženstvám. Týmto spôsobom sa Osmanská ríša stala bezpečným útočiskom pre ibérskych Židov vyhnaných na základe Ediktu katolíckych kráľov.