V rámci súčasných komédií venovaných reflexii národných identít a stereotypov bola baskická kinematografia v popredí, keď zosmiešňovala všetky klišé, ktoré sa očakávane udržiavali v každodennom spoločenskom živote. Od priekopníckeho filmu 8 apellidos vascos (Emilio Martínez Lázaro, 2014), ktorý prevzali jeho scenáristi Borja Cobeaga a Diego San Martín v televízii, sa nám protagonista filmu Jabiho Elortegiho zdá byť dobrým dedičom tejto tradície, ktorý musí reflektovať svoju identitu z miesta v Argentíne, kde rituály a ikony nie sú až tak podozrivo cudzie.
Synopsa: Mikel je mladý tridsaťpäťročný muž, ktorého už unavuje život v Baskicku. Je nezamestnaný a nedávno dostal kopačky od svojej priateľky, preto prijme pozvanie od svojho strýka, ktorého pozná len cez internet, aby zmenil prostredie a odišiel do vzdialenej dediny v Argentíne. Mikel si však nevedel predstaviť, že prišiel do malého Baskicka obývaného Argentínčanmi, ktorí nikdy nevkročili do krajiny svojich predkov, a že život v dedine sa točí okolo Euskal Etxea [Baskický domov]. Akoby to nestačilo, Mikel si uvedomí, že jeho strýko je snílek a jeho prateta sa prebudí z vegetatívneho stavu a pomýli si ho s vlastným bratom, Mikelovým dedkom. Od tej chvíle žije Mikel uväznený vo fiktívnom Baskicku uprostred Argentíny. [Databáza ICAA].