522. Kocúr, Číňan a môj otec

522. Kocúr, Číňan a môj otec rozvíja silnú alegóriu o zlyhaní blížiacej sa definitívnej sedavosti, ktorú predvídal Virilio. Táto alegória je postavená na agorafóbii, ktorou trpí hlavná postava, a na sociologickom potenciáli automobilu ako hermetickej kapsuly a predĺženia domova. To, čo sa spočiatku javí ako anti-road movie, sa nakoniec premieňa na pevnú obhajobu tohto žánru – čiže na jasnú ukážku toho, že neexistuje vnútorná cesta bez prepojenia s krajinou a jej obyvateľmi. Tento význam je ešte podčiarknutý záverečnou scénou filmu. Všetko je navyše doplnené osobitým zmyslom pre kauzalitu a minimalizmom, ktorý odkazuje na Two-Lane Blacktop (1971) a Gerry (2002).

Synopsa: George žije s osobitnou formou agorafóbie, ktorá obmedzuje jej svet na perimetr 522 krokov od domu... no jedného dňa jej zomrie kocúr, jediný spoločník, a ona je nútená vydať sa na zvláštnu cestu. Rozhodnutá poskytnúť mu dôstojné miesto posledného odpočinku si „domov“ prenesie do dodávky a vydáva sa na cestu späť do svojej rodnej krajiny, Portugalska. Toto dobrodružstvo jej odhalí, že medzi saudade a fado piesňami možno nájde svoj vlastný spôsob, ako sa vyrovnať s minulosťou. [Zdroj: Databáza ICAA].